Cesta

...

Netrvalo dlho a spomalil som, dostal som sa na cestu. Kráčal som po jednej strane a obzeral sa, raz vpravo, raz vľavo. Čakala ma dlhá cesta. Avšak, mám to čo som hľadal. Takamasa-sama by ma mal očakávať už na ceste. Snáď tam bude. Pokračoval som v ceste.

Vďaka tomu, že spomalil som ho ľahko mohol dobehnúť. Keď som už bol v jeho blízkosti zakričal som naňho a pripravil sa na prípadný útok. "Už ani krok." Aj keď som si boje užíval a bojoval často, tak tohoto ninju som videl prvý krát vo svojom živote.

Otočil som sa za hlasom. "Konoha? Takže ma niekto predsa len sledoval." Zvitok som položil na zem a pridŕžal ho rukou.

Sharinganom som sledoval každý jeho pohyb. "Neviem čo si mal v pláne, ale viem, že tvoje plány práve teraz končia. Vydaj mi ten zvitok."

"Zvitok?" Pohŕdavo som sa pozrel na ninju predomnou. "Donúť ma." Zvitok som stále pridŕžal jednou rukou, kým do druhej som si vzal 4 shurikeny. V tme a vo vzdialenosti, ktorá medzi nami bola, to vyzeralo, ako by som si vzal len 2 shurikeny.

Obzrel som si okolie a bolo skutočne málo osvetlené len trocha mesačného svetla sa predieralo cez stromy."Ako chceš." Zareagoval som na jeho slová a okamžite som si privolal jeden veľký Shuriken, ten som bez váhania hodil. Na Shurikene bol pripevnený výbušný lístok a pod shurikenom išiel ďalší, ktorý bol dobre maskovaný.

Zvitok, ktorý som pridŕžal som odkopol stranou, dopadol mimo cestu a ostal tam. Než sa ku mne dostal veľký shuriken, hodil som po Keitarovi 4 svoje shurikeny.
- Kage shuriken no Jutsu [D]
Avšak vyzeralo to, ako by sa na neho rútili len 2 shurikeny, z každej strany. A teda sprava a zľava. To už ale bol pri mne veľký shuriken aj s lístkom.
- Shunshin no Jutsu [D]
Použitým shunshinu som sa prebleskol do strany smerom od odkopnutého zvitku. Tým som sa vyhol shurikenu, no tlak, ktorý spôsobil výbušný lístok som jemne zacítil. Je rýchly ten chalan, nebyť shunshinu nemám šancu.

Silno som sa odrazil od zeme a vyskočil na konár, ktorý rástol aj nad cestou a tak som sa vyhol shurikenom. Aj keď s menšími problémami sa mi podarilo naň dostať. Privolal som si kunai s výbušným lístkom a odrazil som sa na ďalší konár. Kunai som hodil po Fuuyovi, znovu som sa odrazil na ďalší konár a začal skladať pečate.

Dva shurikeny skryté vďaka technike zmenili smer a teraz leteli priamo na Keitara, ktorý skladal pečate a zabránili mu tak v dokončení pečatí.
Naproti kunaiu, ktorý na mňa letel som hodil svoj kunai. Kunai sa zrazili a oba zmenili smer. Zaleteli niekam mimo od nás. Tým som sa vyhol explózii. Ukážem mu moje snáď najlepšie ninjutsu, ktoré ovládam... Dal som sa do skladania pečatí. Ako jouninovi by mi to malo ísť rýchlejšie, no ninjutsu nie je moja špecializácia, tak som ich skladal asi tak rýchlo ako chuunin.

Hneď ako shurikeny zmenili smer boli vidieť a tiež som podľa zvuku zistil, že za mnou letia, napriek tomu som sa musel na to pozrieť a stratiť tak postup v mojom pohybe. Privolal som si aj ja 2 shurikeny a hodil ich do nich, čo ich zastavilo. Všimol som si, že aj on tvorí nejaké pečate a tak som sa rozhodol teraz o niečo vzdialiť odrazil som sa od konára na konár ktorý bol tento krát vyššie nerástol však nad cestu. Napokom som tam zmizol v hustom lese a Fuuya nemal potuchu kde som...

"Hmmm?" Zmizol mi z dohľadu. Skladanie pečatí som prerušil. Priskočil som k veľkému zvitku, vzal a ho bežal zasa svojou cestou. [u]Ak ma nechce zastaviť, nebudem ho nútiť.

Zatiaľ čo on nevedel kde som ja som mal možnosť ho pozorovať zpoza stromu na dobrej pozícii z ktorej by som ho mohol zasiahnuť, teraz som už mal však dostatok času na dokončenie pečatí a naviac on nepoznal moju presnú pozíciu. Katon: Hōsenka no Jutsu (C) Veľké množstvo gúľ letelo naňho, zatiaľ čo ja som zmenil svoju pozíciu a zoskočil zo stromov dole, Fuuya bol viac menej zamestnaný mojími guľami a preto ma nemal poriadne ako sledovať.

Za cenu ochrany zvitku ma jedna ohnivá guľa zasiahla. Bola však malá a následky preto neboli veľké. Zvitok som pustil na zem po tom, čo už oheň v okolí nebol. "Takže budeme bojovať." Poobzeral som sa po okolí, no nevidel som svojho súpera. Prekrížil som ruky pred hruďou.
"Kaimon... KAI!" Chvíľku som postával na svojom mieste. "Kyūmon... KAI!" Prach pri mojich nohách sa začal víriť, kým drobné kamienky odleteli niekam preč. Teraz moje telo dokáže využívať 100% potenciálu... pred uvoľnením to bolo 20%...

Spoza hrubého stromu som pozoroval čo sa tam deje. Zdá sa, že ten zvitok má veľkú cenu keď ho chráni svojím telom, ale čo je toto? Musel som si overiť čo to je hodil som doňho 6 shurikenov a začal skladať pečate najrýchlejšie ako som vedel, pri tom som ešte pozeral čo sa tam deje aj za cenu, že možno teraz zistí kde sa ukrývam.

Nepotreboval som shunshin na to, aby som sa vyhol shurikenom. Prosto som využil rýchlosť, ktorú mi poskytovali otvorené brány na to, aby som sa im vyhol a zároveň som sa vo veľkej rýchlosti objavil pri strome, od ktorého shurikeny leteli. Hneď ako som bol pri Keitarovi moja noha vyletela ne jeho hruď. Zámer, kopom vyraziť dych. Rýchlosť, ktorú som pri danom kope vyvinul bola kvôli otvoreným bránam veľmi rýchla.

Rýchlosť ma prekvapila, ale nevystresovala, pečate, ktoré som poskladal boli na Kawarimi, zostalo tam po mne len poleno, na ktorom bol výbušný lístok. Lístok okažite vybuchol.

Drevo, ktoré tam ostalo v momente stretu s mojou nohou odletelo skôr než lístok explodoval. Takže som ostal viac menej nezranený. Hluk a záblesk svetla, ktorý lístok spôsobil sa odohral nejakých 5 - 7 metrov odomňa. Ale tlak som samozrejme cítil. Viac sily... väčšia rýchlosť. "Seimon... KAI!"

Moje telo zmenilo farbu a vlasy mi viali do vzduchu. Obzeral som sa pripravený útočiť či brániť sa.

Nebol som ďaleko od súboja. Stál som na jednom z vyšších konárov stromu a pozoroval čo sa deje.

Zatiaľ čo sa on zaoberal mojím Kawarimi ja som stál na ceste a v rukách som držal zvitok. Avšak už som doň umiestnil jeden výbušný lístok. Zvitok som hodil jeho smerom a aktivoval výbušný lístok. "Pochopil som, dlhší boj proti tebe keď nemôžem v tejto tme poriadne využiť svoj Sharingan by ma akurát zabil, ber si ho." Keď som videl ako zvitok vybuchol a bol zničený, skočil som na druhej strane do lesa kde som sa snažil skryť. Predpokladal som, že sa teraz bude zaujímať viac o zvitok než o mňa. Radšej ho zničím než dám nepriateľovi, niekedy je taká obeta nutná.

Výbuch lístku ma odhodil do lesa, kde som sa udrel o strom. Po chvíli som sa až spamätal a zistil, že zvitku niet. "NIE! Moja mladosť!!!" Nahnevane som skríkol. Chcel som Uchihu zabiť, no nevedel som kde je.

"Heh." Keitara som zo stromu videl. Použil som Jinton na to, aby som zvýšil svoju rýchlosť na maximum. V momente som bol vedľa Uchihu, a keďže o mne nevedel hneď som ho aj podkopol tak, aby padol na zem. "Jó!" Mávol som na neho rukou.

Niečo také som nečakal, nevedel som, že je tu aj niekto ďalší a preto ma ľahko podkopol. Otočil som sa na chrbát a Sharinganom som pozrel na toho týpka čo tam stál. Keď som ho uvidel, okamžite som sa ho snažil podkopnúť aj ja...

Kusanagi som zabodol do zeme presne do dráhy jeho nohy tak, aby ma nepodkopol. "Pokój, nechcem ťa zabiť, teda myslím." Pousmial som sa. "Videl som ťa bojovať. Tvoj štýl sa mi páči. Čo takto ho vylepšiť?"

Tesne som s nohou zastavil pred Kusanagi, ten mi však spravil menšiu ranu na nohe. Tento je na väčšej úrovni než ten... Zaťal som zuby. "Čo tým myslíš? Ty si to celú dobu sledoval? Ty si jeho partner alebo čo?" Vyvalil som naňho hromadu otázok.