Budova Kurokageho

...

"Čo to? Uškrnul som sa a to pekne naširoko. "Popchal v dedine, hmmmm." Vstal som z kresla. "Snáď, aby som to aj šiel pozrieť." Úškrn mi z tváre zmizol, prešiel som k dverám, otvoril ich a opustil miestnosť, dvere som sa sebou ešte samozrejme zatvoril a už sa len vydal smerom k bráne.
(Presun)

S kapucňou na hlave som sa túlal ulicami Kuro. Keď som si všimol poplach nereagoval som. Nechcelo sa mi a Takamasa to určite zvládol aj sám. Po pár hodinách som sa rozhodol ísť za Takamasom zistiť čo to bolo. Vošiel som do budovy a zaklopal som na dvere. Hneď na to som vstúpil dnu. Zdvihol som pohľad a pozrel som sa na Takamasuho. Dal som si dole kapucňu a bez náznaku zvedavosti som sa spýtal : Dobrí, kôli čomu bol poplach?

Sedel som na kresle a v ruke držal čelenku listovej, ktorá pôvodne patrila Hitomi z klanu Nara. Obzrel som sa na Akiya a mierne sa pousmial. Bol som viac menej v tme, do tváre mi svietilo len málo svetla z jednej žiarovky. "Mali sme tu dvoch odvážlivcov z Konohy..." Hodil som mu čelenku. "Žena zomrela... ten druhý... odišiel, pustil som ho."

Prehliadol som si čelenku. Pustili ste ho? To vám nieje podobné. Trochu sa usmejem. Čelenku som si chvíľu hádzal z ruky do ruky. Potom som ju položil na stôl.

"Podobné... heh." Stále som sedel v kresle. "Jeho smrť by pre mňa nič neznamenala. Jeden mŕtvy útočník mi poskytol dostatok informácií. Naviac ninju na jeho úrovni môže zabiť kedykoľvek budem mať záujem." Načiahol som sa po členke a vzal si. "Konoha... heh, človek im vezme jeden nástroj na zabíjanie a už sa besnia."

Potichu sa zasmejem. Ako pokračuje ten výskum mokutonu? Sadnem si do kresla naľavo od stola. Pozriem sa von oknom a potom zasa na neho. Inak čo vieme o ostatných dedinách? Kiri, Kumo? Rád by som sa šiel pozrieť do Kiri. široko sa usmejem.

"Mokuton? Nepotrvá dlho a bude pripravený tak, aby ho mohol získať nový hostiteľ... bude plne ovládateľný, no aj tak by som ho rád dal najskôr niekomu inému." Zvážnel som. "Nerád experimentujem na svojom vlastnom tele." Na tvári sa mi zasa raz objavil široký úsmev. "Dediny... nejako sa o ne nezaujímam. Ešte nie teraz, ale ak tu budeme mať aspoň 3 bijuu, začnem sa zaujímať." Chvíľku som sa odmlčal. "V návšteve Kiri ti nebudem brániť, len sa nenechaj chytiť."

Mňa nechytí nikto.. samozrejme okrem vás. Usmejem sa a trochu sa zasmejem. K tomu týpkovy s mokutonom. Čo s ním bude? Usmejem sa ešte viac.

"Akonáhle už budem mať čo potrebujem zomrie. Nebudem ho potrebovať. Nerád nechávam odkazy na moju silu živé." Pousmial som sa. "Je to len ďalší Senju nič viac... nič menej."

Zasmejem sa. Rád by som sa o neho postaral. Teda, ak nemáte žiadny problém. A ešte niečo.. potrebujem nejaký tým. Nebol by nejaký?

"Hmmm... tým, nerád dávam dohromady stále tými. Je to síce na úkor spolupráce, ale zabraňuje to precitliveným unáhlenostiam." Naširoko som sa usmial. "Ale pár ľudí by to bolo. Fuuya... jounin, ktorý sa k nám pridal z Konohy a Shin... pre teba skôr známy ako Hachibi."

Dal som si prst na ústa a premýšľal som. Tak Hachibi? To bude určite zaujímavé. A nejaký jounin z Konohy? Dá sa mu veriť?

Zasmejem sa. Chápem. Takamasa-sama. Neviete, kde by sa mohli nachádzať ostatné meče ktoré tu zostali po 7 mlžných šermiaroch? vystriem sa a dám si na ústa prst a rozmýšľam.

Hmm.. v každom prípade ich zabijem a meče si vezmem. Usmejem sa. Pomaly som šiel preč. Schytil som kľúčku a bez toho aby som sa obzrel som dodal. Ďakujem, Takamasa-sama. Dovidenia. Usmejem sa a otvorím dvere. Výdem von a zatvorím za sebou. Pomaly som smeroval do Kiri. Pre istotu som si ešte meč zapečatil do zvitku a dal som si ho do trezoru ktorý som mal v dome.
(presun)

Vošiel som do kancelárie, kde ma už čakali zvitky, ktoré sem ten chuunin z barierového priniesol. Vzal som a ich a odložil do skrine. Posadil som sa do kresla a sledoval som dvere na kancelárii.

Hneď ako chuunin_1 pribehol do mojej kancelárie a povedal mi čo sa deje vstal som z kresla a šiel smerom k bráne.
(Presun)

Chuunin_1
Aj ja som sa vybral k bráne.
(Presun)

Příjde do budovy a jde do kanceláře Kurokageho kde zaklepe a čeká až uslyší pozvání

Povzdychne a odejde (přesun)

Znovu dojde do budovy Kurokageho a neobtěžuje se klepáním a rovnou vejde a sedne si na jednu židli před stolem

Vošiel som do budovy a smeroval do svojho bytu nad kanceláriou. Po chodbe som obišiel kanceláriu a dostal sa do svojho bytu. Odomkol som a vošiel dnu. Zatvoril som za sebou dvere, zamkol a šiel som spať.

Výjde na chodbu a řekne nějakému ninjovi ať dojde pro Kurokageho že s ním potřebuje mluvit

Ráno som vstal, dal i sprchu, umyl zuby XD a zamieril som do svojej kancelárie. Po ceste som videl Kenjiho, na pozdrav som pri ňom mávol rukou a zašiel som do kancelárie. Keď som bol v nej začal som plniť papiere, aj to občas musím.