Myōbokuzan

First topic message reminder :

...

Fukasaku & spol:

"Okey!" Uškrnul som sa. "Už sa teším zasa domov."

Chytil som Kenseia za zápästie a teleportoval som nás.
(presun)

Ocitol som sa na mne už veľmi známej hore, na ktorej som sa mal ako doma, až na tú stravu. Rozhodol som sa vyhľadať Fukasaku-sama a povedať mu, čo sa deje vo svete. Momentálne som zrejme jediný, kto mu to môže oznámiť. Šiel som ho teda hľadať.

Sedel som na jednom peknom kameni a pozoroval som vodopád, ktorý po dopade vytváral menšie riečku. Všimol som si Kenseia a usmial sa neho. "Ahoj Kensei-chan, čo ťa sem nečakane privádza?"

Prišiel som bližšie a na moment sa zahľadel na ten vodopád. "Fukasaku-sama, prišiel som pretože vám chcem oznámiť čosi veľmi dôležité."

"Dôležité?" Čo môže byť také dôležité a naliehavé zároveň? Pousmial som sa. "Tak povedz, čo máš na srdci?"

"Vojna!" Zvýšeným tónom som ohlásil. "Kumogakure vyhlásilo vojnu Kirigakure. Konoha sa pridala na stranu Kiri."

"Čože?! Vojna?!" Vyskočil som na nohy. "Ako sa to mohlo stať?" Podoprel som si bradu. "Zlé časy sa blížia, ak je to pravda Kensei-chan." Skonštatoval som smutno. Kyuubi nesmie byť v čase vojny taký ľahký cieľ ako je teraz Kensei. Ach Hokage, prečo ste nezostali neutrálny? Snáď sa do vojny nezapletú aj Iwa a Suna, pretože by to znamenalo pohromu. "Kensei-chan, mám pre teba správu aj ja!"

"Správu? Vy?" Začudovane som sa na neho pozrel, ako svižne skočil na nohy. "Akú?"

"Počnúc zajtrajškom začíname s namáhavým, nebezpečným a najmä tvrdým tréningom. Počas vojny nemôžme brať nič na ľahkú váhu. Musím z teba spraviť ninju, ktorý bude schopný sám bojovať aj keď bude v oslabení. Máš v sebe niečo, čo nesmie padnúť do zlých rúk." Podal som prednes a zhlboka sa nadýchol. Potom som zo seba s ťažkým srdcom dostal. "Budeš trénovať Sennin Mōdo!" Sám som vedel, aký je tréning nebezpečný, no nechať padnúť Kyuubiho do cudzích rúk by znamenalo pohromu.

"Sennin Mōdo?" Divno a najmä nechápavo som sa zahľadel na malú žabu predomnou. "Čo je Sennin Mōdo?"

Vydýchol som si, viac menej zúfalosťou. "Ach... to sa dozvieš počas tréningu. A teda čoskoro, o to sa báť nemusíš." Pousmial som sa. "Teraz sa poď najesť." Povedal som smelo a išiel napred.

To jedenie. Niečo mi hovorilo, aby som si vzal svoje vlastné. S menším odporom na tvári tak, aby to Fukasaku nevidel som šiel za ním.

Najedení, vyspatí, umytí, oblečení pribehol som za Kenseiom. "Vstávaj chlapče, ideme trénovať!" Nadvihol som ho a zhodil z postele.

"Čo? Kde? Kedy?" Ocitol som sa na zemi a cítil bolesť na pravom ramenej. "Tssss, to nebolo nutné!" Postavil som sa na nohy a pozrel na hodiny. "Trénovať? Teraz?!"

"A kedy si si myslel, že začneme? Musíš zosilnieť a to veľmi rýchlo." Hovoril som, akoby to bola zábava. Musí sa vedieť brániť. Brániť Kyuubiho.

"Ták fájn." Zívol som si a prezliekol sa. "Môžme ísť." Povedal som a opustil izbu. Išiel som smerom na naše obvyklé trénovacie miestečko.

Kenseia som predbehol a bežal smerom, kam mal namierené aj on. Akonáhle sme pribehli na dané miesto usmial som sa na to decko. "TRÉNING ZAČÍNA!"

Po už dosť dlhej dobe, striedania tréningu, spánku a toho "úžasného" jedla som si musel oddýchnuť aj počas tréningu. "Fukasaku-sama. Musím si dať pauzu, už je toho na mňa dosť." Posadil som sa. Tá palica je hrozná, denne ňou dostanem niekoľko krát, už si necítim pol tela. Kto vie, čo sa vlastne stalo s tou vojnou.

Po dlhom tréningu, keď som konečne ovládol to, o čo Fukasakovi-sama šlo. Po tom ako ma odprevadil som opustil Myoboku s novým titulom pri mene. Stal sa zo mňa Gama Sennin.
(Presun Konoha)