Vŕbový les

Les obrovských rozmerov, v ktorom nenájdete iný strom ako Smutnú Vŕbu. Tento les je veľmi tajomný a nežije tu množstvo živých tvorov.

Zastal som na kraji lesa stromy boli obrovské. "Sme tu Takamasa-sama." Kľakol som si a pozrel na zem. "Všetko vypadá v poriadku. Blízko je však niekoľko ninjov, ich chakra neni obrovská ani ničím zvláštna a pochybujem, že nás už zbadali." Postavil som sa.

"Výborne, tak poďme po Rokubiho." Zaškeril som sa a čakal, až mi Yoshitaka ukáže cestu.

Vstúpil som do hustého lesa a kráčal až smerom k Rokubimu, ktorý bol niekde uprostred lesa.

Vydal som sa smerom za Yoshitakom.

Yoshitaka a Takamasa nekráčali dlho, keď im do cesty skočili traja ľudia. Ani jeden z nich nemal ochrannú čelenku s logom dediny a vyzerali celkom upravení. Nedali by sa nazvať nukeninmi. V tom jeden z nich vyšiel krok dopredu od zvyšných dvoch, tak aby ho bolo jasno vidieť.

Prvý [B]
"Stojte!" Stál som asi meter pred svojimi druhmi Takamasovi a Yoshitakovi v ceste. "Nechoďte ďalej, ak chcete žiť. Dobre vám radím."

Zastavil som keď som uvidel ako nám v ceste bránia 3 neznámi. Poriadne som si ich obzrel. Žiadnu čelenku som však nevidel. "To má byť prepadnutie?"

Prvý [B]
Pousmial som sa. "Nie, toto je dobrá rada." Stál som nehybne aj naďalej. "V tomto lese je niečo zlé. Ak neodídete, isto vás to zabije."

"Dobrá rada, ale zbytočná a teraz uhni." Začal som pomaly kráčať, ale stále som sledoval tých čo stáli predo mnou.

Druhý [C]

Postavil som sa Yoshitakovi do cesty. "Pochopte to... zabije vás to!"

Stál som kúsok za Yoshitakom. Sú otravní...

"Ak, ale neuhneš ty, ja zabijem teba." Začal som znova kráčať.

Prvý [B]

Taktiež som sa Yoshitakovi postavil do cesty. "Prosím vráťte sa."

Zastavil som pred tým čo sa mi postavil do cesty. "Dobre teda... Vrátime sa." Zatiaľ čo som hovoril sa mi na ruke vytvárala zbraň, keďže som mal dlhý plášť nebolo to vidieť. "Zaujímalo by ma, ale čo tu robíte vy." Ani som nestačil dohovoriť a chytil som ho ľavou rukou silno pod krk a druhou rukou som ho prebodol minul som však kritické miesta. Zbraň sa pri mojom útoku ešte zväčšovala. Všetko sa udialo tak rýchlo. "Ak vypadnete ešte máte možnosť ho zachrániť." Stále som ho držal.

"Ale... si príliš dobrý Yoshitaka." Zaškeril som sa a to už som v ruke držal Kusanagi, ktorý som vytiahol kým som stál za ním (Yoshitakom). Mečom som namieril na jedného z tých troch chudákov, v tom sa meč rýchlo natiahol a prebodol jednému z nich hrdlo.

Prvý [B]
Vypľul som krv po tom, čo ma Yoshitaka prebodol. Všetko sa udialo tak rýchlo, až som zrazu videl ako môjho kamaráta prebodol nejaký meč priamo cez hrdlo.

Druhý [C]
Náhle som pocítil chladný kov vo svojom tele a padol som na kolená. "P-prečo?"

Tretí [C]
"Čo to je?!" Striasol som sa strachom. "Chceli sme vám pomôcť!" Vytiahol som meč.

"Takamasa-sama, mrtvy by mi bol na nič." Kľudne som povedal. "Vypadá to, že tento to už, ale dlho nevydrží. Aspoň mi už, ale nikde neujde." Potiahol som mierne zbraňou, aby som mu spôsobil väčšie zranenia a aby tak ľahko nemohol újsť. Zbraň som vytiahol a hodil ho na zem. "Už zostáva len jeden." Zhodil som plášť a na druhej ruke sa mi vytvorila sekera. Rozbehol som sa na toho posledného a začal po ňom útočiť oboma rukami, na ktorých boli zbrane.

Kusanagi sa stiahol do pôvodne podoby. Jeho dĺžka bola teda zhruba jeden meter. Mečom som švihol do vzduchu, aby som ho očistil od krvi a potom som si ho skryl. Sledoval som súboj medzi Yoshitakom a tým tretím.

Prvý [B]
Dopadol som na zem a s ťažkosťami som dýchal. Vedel som, že koniec sa blíži.

Druhý [C]
Chladný kov sa z môjho hrdla stiahol. Padol som na zem, tak že som ležal a dusil som sa.

Tretí [C]
Nevedel som žiadne ninjutsu, dokonca som ani nepracoval s chakrou. Jediné čo som celý život robil, bolo bojovanie s katanou a kreslenie obrázkov. Vyhol som sa úderu prvej zbrane a druhú som katanou vyblokoval. Hneď na to som voľnou rukou vytiahol wakizashi, čo predstavuje kratší meč, ktorým som Yoshitakovi nemilosrdne zaútočil na brucho.

Na mojom bruchu a hrudi sa vytvorilo niekoľko ostňov do rôznych strán, neboli veľké, ale bolo ich dosť či už na sebe a poskytovali mi dobrú ochranu pred jeho zbraňou. Nechal som sa ním zasiahnuť, ale medzi tým som mu prebodol hruď. Zatiaľ do nekritického miesta až som mal celú ruku priloženú pri jeho hrudi. "Rozmyslel som si to, teba živého nepotrebujem. Máš spolu narazil si na silnejšieho protivníka." Než som dopovedal z mojej ruky, ktorú som mal priloženú na jeho hrudi, vystrelilo viac ostňov do jeho tela. Tieto však boli tenké a dlhšie a prebodli mu viac orgánov.

Tretí [C]
Čakal som, že moje wakizashi ho zasiahne a potom ho donúti k ústupu. Nič sa však nestalo a ja som zacítil zásah mnohých ostňov v mojom tele. Padol som na kolená. "Monštrum...."

Vytrhol som z neho ruku a potom sa ostne aj zbrane na mojích rukách a tele stiahli. Prišiel som k poslednému živému. "Čo s ním? Chcel som ho pre iné účely, ale rozhodol som sa, že je zbytočné míňať moju techniku na takého slabocha." Nadvihol som ho. "Možno by sa hodil pre Rokubiho, aj keď je to bylinožravec... Určite by niečim takým neodmietol."

"Nechaj ho tu... aj tak čochvíľa zomrie. My sme tu kvôli inej veci." Pozrel som hlbšie do lesa. "Poznáš smer?"

Prezrel som ho a hodil na zem, rovnako som tak spravil aj s ostatnými, nič zaujímavé som však nenašiel. Zatiaľ než Takamasa hovoril zobral som ešte svoj plášť, prikývol a šiel ďalej.

Nasledoval som Yoshitaku do hlbšieho lesa. "Ešte ďaleko?"