Myōbokuzan

...

Fukasaku & spol:

Celý deň som tvrdo trénoval v spoločnosti Fukasaku-sama. Aj keď nemám priveľký talent, Fukasaku-sama oceňuje moju odhodlanosť. Za to som rád, ale hlavne som mu vďační, že mi ponúkol možnosť s ním trénovať a tak zosilnieť, aby som bol nápomocný svojej dedine, Konohe. Po večery, ktorá mi príliš nechutila som sa pobral k spánku, ktorý mi padol ako soľ k chlebu, po tom tréningu som bol vážne vyčerpaný, aj napriek ohromnému množstvu chakry.

Portol som sa pri Kenseia a uvidel som ho ako spí.. Prišiel som k nemo a trochu som s ním zatriasol. Stávaj!

Cítil som ako sa moje telo hýbe, náhle som otvoril oči a v rýchlosti sa posadil. "KDE? ČO?!" Nechápavo som sa obzeral okolo seba, až som uvidel bratranca Takashiho. "Chjooo... Takashi, chceš, aby som dostal infarkt?!"

Áno. Zasmial som sa. Jak ide tréning? Vypadáš dosť unavene.

Zakrútil som hlavou do strán a vstal. "Jedlo tu stojí za dve veci, ale inak to je dosť dobré." Chytil som do ruky kunai, ktorý mám od Takashiho a prezrel si ho. "Vieš, že niekedy uvažujem o tom, ako ho nechám niekde v močiari?" Začal som sa smiať pri predstave, že by sa Takashi objavil v močiari namiesto toho, aby sa objavil pri mne.

Začal som sa smiať. To by od teba nebolo pekné. A ak chceš, prinesiem ti rámen z Ichiraku. Usmejem sa a sadnem si na zem. A inak, čo tu vlastne ješ?

Pri slove ramen sa mi oči rozšírili a z úst my začala vytekať slina. Akonáhle sa však spýtal na to čo jedávam tu, zatrepal som zhnusene hlavou a pozrel do zeme. Chytil som si brucho. "H-húsenice... a č-červy... asi."

Fuj! To ťa fakt nútia jesť? Neveriacky zakrútim hlavou. Tak zajtra ti prinesiem rámen! Čo ty na to? Poškrabkám sa na hlave a pozriem na neho.

"To by bolo skvelé!" Nadšene som sa usmial. "Myslím, ale že už tu dlho nebudem, čoskoro pôjdem späť do Konohy, teda ma bude Hokage potrebovať."

Kývol som. A čo si sa už naučil? Spýtam sa a pozriem sa von oknom.

"Počas terajšieho tréningu ešte nič, ale nejaké žabie techniky ako vieš, už ovládam." Napol som sval. "Čoskoro však budem vedieť techniku, z ktorej okrem teba nikto neunikne!" Ale raz ťa aj tak prekonám!!!

Usmial som sa. Aká technika?

"Volá sa Kuchiyose: Gamaguchi Shibari!" Uškrnul som sa a chvíľku uvažoval. "Žabý žalúdok... a je nehorľavý!"

To je zaujímavé. Prišiel som k nemu a rozstrapatil som mu vlasy. Tak... ja aby som šiel. Tak sa maj a veľa šťastia. Usmejem sa a portnem sa o kunai ktorý som mal zavesený u mňa v byte.
(presun)

"Čao!" Pozdravil som ho, než zmizol a potom som si popravoval vlasy. Keď už som ich mal v pôvodnom stave dal som si na hlavu čelenku, ktorá my väčšinu vlasov zakryla. "Heh, s týmto na hlave mi ich nabudúce už strapatiť nebude." Uškrnul som sa a zašiel si umyť zuby. Potom som už len vyšiel z "domu" a zabehol za Fukasakom, s ktorým sme začali trénovať.

Teleportoval som so ku Kenseiovy. Čau, tu máš rámen. Usmejem sa a podám mu ho.

Práve som sedel na tráve, mal som prestávku a Fukasaku-sama niekam odbehol. Keď sa ku mne teleportoval Takashi, trošku som sa mykol, no potom som sa potešil, že mi priniesol ramen. "Čau! Dlho si tu nebol." Zasmial som sa a vzal si ramen. Hneď som sa do neho pustil, normálne jedlo som nemal už asi dva týždne.

Sadol som si oproti nemu do tureckého sedu. Tak.. čo máš nové? Sledujem ho akou rýchlosťou je rámen.

Dojedol som ramen a chvíľku vydýchával ten zhon. "Nové? Už mám jednu techniku takmer v hrsti." Pousmial som sa a vstal. "A čo ty?"

To je super! Zasmejem sa. Ja? mno.. bol som navštíviť starú priateľku. Uhnem pohľadom a pousmejem sa.

"Haa?" Premeriam si ho pohľadom. "Koho?"

Tú nepoznáš. Pozriem na neho a zasmejem sa.

"tak nič no." Sklonil som hlavu a prešiel zasa k miestu kde som jedol. "Vlastne mohol by si ma už dnes vziať, nie?"

Jasné... poďme. usmejem sa.