Cesta

First topic message reminder :

...

"Jak si přeješ,již nepromluvím" řeknu jízlivě a pokračuji v chůzi.

"Tse." odseknu a jdu stále dál ale pak mě to začně ročilovat ta mlčenlivost
"Dobře tak něco říkej urážej cokoliv ale hlavně nebuď z ticha." vybuchnu

Podívám se na Corel a nic neřeknu...stále mlčím..."Ne proč Tě urážet...ticho je jak vidím ještě lepší....jak Tě naštvat...takže pšššš" usměji se a mlčky jdu.

"Ty seš vážně hroznej." čepýřím se a pokračuju na oko naštvaně
"Jestli se semnou nebudeš bavit začnu zpívat." řeknu provokativně

Nic neříkám jen se na ní udiveně kouknu a pokrčím rameny "Začni zpívat a bude o nás vědět každý v okruhu pár kilometrů....nechováš se jako shinobi na misi...mysli makovičko.." řeknu a opět nastane ticho.

uraženě jsem si založila ruce na prsou vztyčila hlavu a porakčovalaj´jsem totálně ho ignorujíc (přesunJižní oblasti (kuro) )

Zrychlil jsem tempo a vyrazil vstříc širým krajům.

Přesun Jižní oblasti (Kuro)

Pomalým krokom som sa cestou vzďaľoval od brány Konohy a sem tam sa obzrel stranou. "Čo myslíš, kde asi bude?"

Kráčal som vedľa neho a okolie som si moc nevšímal. "Nemám ani predstavu, Hokage vravel niečo o meste, možno tam chytíme nejakú informáciu."

Zbojník 1 (C-rank)
Už od momentu, kedy som tých dvoch zahliadol som ich sledoval. Šiel som ale mimo cestu, povedľa nich, tak, aby o mne nevedeli. Mladé konožiatka, s týmu bude zábavka. Olízol som si pery a mrkol na spoločníka. Vytiahol som 4 malé shurikeny a hneď ako bola prlížetisť hodil som ich po chuuninoch. Dva shurikeny leteli po Keitarovi a ďalšie dva zasa po Kenseiovi. Použil som však techniku Kage Shuriken no Jutsu [D], takže to vyzeralo, akoby na každého z nich letel len jeden shuriken.

Zbojník 2 (B-rank)
Ja som naopak svoju prítomnosť skryl a čakal na vhodnú chvíľku. Po pravde, nečakal som, že by tie shurikeny a D-čková technika mali na tamtých dvoch smrtiaci efekt.

"Čo to?!" Práve som sa pozeral smerom, kadiaľ k nám leteli shurikeny. Len tak tak som sa stihol vyhnúť, shuriken mi prefrčal okolo ramena. Kto?!

Shurikeny som si tiež stihol všimnúť odskočil som do strany, ďalej od Kenseia a shuriken ma minul. Aktivoval som svoj Sharingan. "Vypadá to, že máme spoločnosť." Povedal som

Zbojník 1
Shurikeny, ktoré ich minuli odleteli niekam preč, no shurikeny, ktoré boli skryté vďaka technike sa k nim vrátili a leteli k nim od chrbta tak, aby mali problém ich zaregistrovať. Medzi časom som už ja vyskočil na cestu, aby som zaujal ich pozornosť a tým zvýšil šance na zásah shurikenov.

Rýchlo som svoju pozornosť zameral na toho zbojníka a vzápätí ma do chrbta zasiahol shuriken. "Uh!" Cítil som, že ma zranil. Boli dva??

Shuriken zasiahol aj mňa no nebolo to moc vážne zranenie, bolesť som zamlčal tak ako som už mal vo zvyku a shuriken som vytiahol a hodil na zem. "Myslíš, že ma niečo také zabije?" Privolal som si 3 kunaie s výbušným lístkom a jeden do neho hodil. Ďalšie dva som bol pripravený okamžite hodiť keď odskočí alebo ten prvý odrazí.

Zbojník 1
"Nič také som ani nečakal." Kunai, ktorý hodil po mne letel veľmi rýchlo, dokonca bol privolaný, čo ma prekvapilo, nečakal som, že bude tak rýchli. "S-sakra!"

Zbojník 2
Naopak, mňa to veľmi neprekvapilo, bol som stále pripravený na obrannú techniku.

Pred zbojníkom 1 sa objavila stena zo zeme, ktorá vykryla kunai aj s lístkom. A teraz rýchlo zmeň pozíciu.

"E? Čože?!" Ako sa tam objavila tá stena? Neurobil pečate! Musia byť minimálne dvaja. Využil som príležitosť, že som mal čas na spravenie pečatí a aj som tak učinil. Poskladal som pečate.

Hneď ako som videl zemnú stenu a svoje kunaie som odložil. "Pečate nerobil, sharinganom by som to videl." Povedal som Kenseiovi. Mal by som skúsiť použiť tú pečať? Pomyslel som si, začal skladať pečate a odskočil som trochu ďalej od Kenseia do strany.

Zbojník 1
Akonáhle ma stena ochránila, použil som shunshin no jutsu na to, aby som sa dostal tak na meter ku Kenseiovi. V ruke som už držal katanu, ktorou som mu chcel prešpikovať brucho.

Zbojník 2
Zameral som sa na Keitara. Taktiež, aj ja som použil shinshin na rýchlu zmenu miesta. Náhle som sa objavil pri Keitarovi s päsťou, ktorá mierila rovno na jeho telo.

Sharinganom som to videl dosť dobre a moju techniku som mal už tiež pripravenú. Chidori Nagashi (A) okolo mňa sa vytvoril elektrický prúd, ktorý tú jeho kamennú ruku oslabil a tiež ho zasiahol, mňa tiež ten jeho útok udrel nie však plnou silou a skôr to už bolo len také šťuchnutie.

Náhle som mal pred sebou nepriateľa, pečate som mal takmer hotové, ale ihneď som ich prerušil.
> Hari Jizō [B]

V momente moje telo obalili vlasy, ktoré odrazili útočníkov meč. Len tak tak.

Zbojník 1
"Nani?!" Meč sa odrazil, ba čo viac, moja ruka sa napichla na tie ostne a začala silno krvácať. Od dlane až po lokeť bola ako sito. "Aaaaa!" Skríkol som bolesťou a pomaly ustúpil o pár krokov. Nezranenou rukou som si chytil tú zranenú a stonal.

Zbojník 2
Od Keitara som raiton na takej úrovni vôbec nečakal. Ako sa stretla moja kamenná ruka s jeho raitonom rozpadla sa a Keitara som udrel len normálnou päsťou avšak spomalene, takže efekt bol vlastne nulový. Naviac ma technika paralyzovala a ja som padol na kolená, bol som v šoku.

V tom momente ako môj súper ustúpil stranou, vlasy sa skrátili do normálu a už som k nemu smeroval svojou rukou.
> Rasengan [A]

Zbojník 1 nebol sústredený, doslova predstavoval ľahký cieľ, takže som to využil a zasadil mu rasenganom úder do hrude.

"Ukončíme to." Zakričal som na Kenseia a z plášťa sa mi vysunula Katana, pridal som do nej ešte svoju bleskovú chakru a paralyzovaného zbojníka prebodol. Keď som sa uistil, že je po ňom sledoval som už len Kenseiov útok...

Zbojník 1
Zasiahlo ma niečo, čo som v živote nevidel, náhle som v hrudi cítil bolesť väčšiu ako v ruke. S bolesťou prišiel aj pocit letu, nebol to len pocit, rasengan ma skutočne odhodil asi 3 metre a po dopade na zem som po pár sekundách zomrel.

Zbojník 2
Bol som paralyzovaný a nestihol sa brániť. Meč ma prebodol. "Keby som vedel tak sa viac prirpavím." Padol som na zem a z úst mi začala tiecť krv. "Shi-shimatta..." Skonal som na naásledky zranenia mečom.