Budova Mizukage

...

"Yaaaaaaaaaah..." hlasno si zívnem. Bože tu zas nie je čo robiť, že ja som to brala, pomyslím si a pozerám sa z okna. Bolo ticho, slnko svietilo a ja som sa nudila. Na stole som nemala žiadne papierovačky, všetko už bolo dávno vyplnené a poukladané. Chcem rámen, fňuknem si a ďalej pozerám z okna.

Asuya

Přišel sem až ke kanceláři Mizukage-Sama a zaklepal.

Šiel som do budovy Mizukage a pred vstupom do budovy som do zeme hodil špeciálny kunai. Vošiel som dnu a zaklopal som na dvere.

"Ďalej..." poviem unudene a počkám pokiaľ obaja vojdú dnu.

Pomaly vojdem dnu. Zdvihnem pravú ruku a trochu s ňou zamávam. Dobrý, Mizukage-sama Usmejem sa.

"Oh, Uzumaki-sama! Dobrý! Ako Vám môžem pomôcť?" spýtam sa ho a usmejem sa.

Yuuki. Pousmial som sa. Nevykaj mi... Cítim sa starý.A prosím, oslovuj ma krstným menom. Zasmejem sa.

"To je zvyk Takashi.." zasmejem sa na tom. "Tak čo? Čo povieš na moju novú kanceláriu?" spýtam sa ho zo smiechom, ukážem na kreslo. "Nech sa páči posaď sa."

Super kancel! Si úžasná. Stať sa Mizukage za tak krátku dobu. Usmejem sa a posadím sa. A ako sa máš? Dlho som ťa nevidel.

"Ah...bolo to ťažké...a dosť to bolelo, veď vieš..." zasmejem sa. "Ale...pravdu povediac by som chcela byť radšej Jounin..." poviem mu po pravde a vytiahnem z pod stola flašu Sake a 2 poháriky. "A ako sa mám? Dokonale keď si tu!" zasmejem sa. "A ako sa darí Konohe?" spýtam sa ho. "Možno navrhnem zmluvu o spojenectve..." zadumane poviem.

Konoha... celkom v poho. Akurát sa mi niečo nezdá. Už nejaký čas žiadna misia. Zamračím sa.

"Ah, ja sa tu nudím rovnako....aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaah, chcem misiu!" zanadávam a nafúknem sa. "To boli časy keď som mohla bežať po Konohe spolu z tebou...ah ten Rámen...." povzdychnem si. "Chcem ísť do Konohy...." povzdychnem si znova. Nalejem mu Saké a ponúknem ho. "Inak, kto je Váš Hokage?" spýtam sa.

Vzal som si saké a vypil som ho. Hokage? Mno od toho čo starý Hokage zomrel, odvtedy zatiaľ žiadny neni. Pozriem jej do očí a usmejem sa.

"Tak to máte dosť...ťažké..." povzdychnem si. "Som rada že si prišiel, kľudne ma navštevuj koľko chceš! Starých priateľov vždy ponúknem!" poviem mu. "Jashin, to znelo akoby som mala 200 rokov.." skloním hlavu. "Baka Yuuki, že ty si toto prijala!" zanadávam si. "Ale takzvane...sa nemôžem sťažovať!" poviem nahlas.

Zasmejem sa a podám jej špeciálny kunai ktorý som vzal z taštičky. Toto som ti zabudol dať. Neboj... Budem ťa navštevovať často. Usmejem sa. Ah.. a je tu ešte niečo, čo som ti zabudol povedať.

Kunai som si vzala a prezrela som si ho. "Umm..ďakujem ti." usmejem sa a dodám. "A čo?"

Natiahol som sa k nej a dal som jej pusu. Toto. Usmejem sa.

Chvíľku som prekvapene klipkala očami, potom som sa natiahla cez stôl a pusu mu opätovala, no možno trošku náruživejšie. "Vďaka..." usmejem sa a pozerám sa na neho. Zo smiechom potom dodám, "Netušila som že to bude toto..." a žiarivo sa usmejem.

No... Prepáč, že som ti nepriniesol darček. Nabudúce ti niečo prinesiem. Milo sa usmejem.

Zachichocem sa, "Priniesol si sa či nie?" a šťuchnem doňho. Kunai stále držím v ruke, spýtam sa. "Je to ten kunai ktorí ti umožňuje teleportovať sa?" a z otázkou v očiach sa naňho pozriem.

Zasmial som sa. Áno. Presne ten to je. Hmm... keby tu na chvíľku necháš len klona? Mohol by som ťa pozvať na rámen?

"Rámen?" zbiehali sa mi slinky, "Ah...dobre...presvedčil si ma!" zasmejem sa a vedľa mňa sa zjaví klon. "Ty, papierovačky máš hotové. Ak sem niekto príde vybav to okey?" poviem klonu a zdvihnem sa zo stoličky, posadí sa tam klon a podloží si ruku pod hlavu. "Znudená ako sa.." poviem si pre seba a idem k Takashimu. "Ideme?" spýtam sa ho, zhodím zo seba odev Mizukage a rozpustím si vlasy.

Jasné! Usmejem sa a vezmem ju do náruče a teleportujem sa domou.
(presun)

"Kyaaaaaaah!" stihnem vykríknuť, už tam nie sme. (Presun)