Sídlo klanu Botan

Sídlo Lady Mizukage!

Došla som domov, otvorila som chladničku. Povzdychla som si a hneď som ju zavrela. Odišla som sa osprchovať, hneď potom som bežala do laboratória a vytvárala som lieky, jedy.
(Vytváranie Liekov : 21:00, Jedov : 21:30)

Všetky lieky a jedy som zbalila do taštičky na chrbte a odišla som do kancelárie. (Presun)

Vošla som dnu, všetko bolo ako má byť. Podišla som k polici na stene a vybrala som odtial tri flaštičky jedu ktorý chcel Shinji. Potom som ho preliala do väčšej nádoby a nechala odkvapkať. (Koniec tvorenia nového jedu : 11:15)
Odišla som do vedľajšej miestnosti a vyberala som si materiál na výrobu zbrane pre Mitsuchiho. Našla som ich, šla som ku kováčskému náradiu a vytvárala som mu meč. (Koniec tvorenia Meča Chakry : 13:00)

Vydýchla som si, vzala som všetky veci a odišla som do kancelárie. (Presun)

Anbu položili Kenjiho na gauč a vyparili sa.

Probral jsem se.
"Kde-kde to jsem ?"

Klon
Objavila som sa vedľa neho, pousmiala som sa a sadla som si do kresla. "Si v dome Mizukage-sama, vykúpila ťa z Kumogakure." Povie mu klon a prezrie ho či nemá nejaké poranenie.

Sklopil jsem hlavu.
"Omlouvám se Mizukage-sama,přijmu jakýkoliv trest."

Klon
Prišla som k nemu a chytila som ho za bradu. Už nikdy to neurob, NIKDY!Pustila som ho a povedala som. Trest ťa neminie, avšak ja nie som tá ktorá ti ho dá. Choď za svojim týmom, a snaž sa im porozumieť. Máš na tri týždne ZÁKAZ odchodu z Kirigakure. Ale tým tvoj trest neskončil.Zobrala som katanu a prebodla som sa, rozplynula som sa v dym.

Vstal jsem a odešel.
(Přesun)

Prídem do domu a odbehnem do zbrojovne. Vezmem si odtiaľ meč chakry, a kosu. Mám pri sebe teraz už 3 katany. Vyzerá to tak že sa moja pravá tvár dnes ukáže. Zabijem ho ... a hneď ako to urobím, zabijem celý ten hlúpy spolok ktorý to všetko začal, a ich mŕtvoly dám do Kumogakure. Vykričím ich tak že sa ku Kirigakure neodvážia prísť. Dnes budem bojovať za Kirigakure, no dnes pomstím aj Konohu. Poviem odídem zo sídla a odkráčam preč. (presun)

Dobehnem domov a zasmejem sa. Aaah, sladký domov.

Přiběhnul jsem ke dveřím a tam jsem se zastavil.
Nemůžu tam vejít jenom tak...
"Smím vstoupit Yuuki-sama ?"

Kenji? Haaai! Poď ďalej! Čo si dáš? Nehovor mi Yuuki-sama! Som YUUKI!? Okríknem ho. Stojím v kuchyni a vyberám si čo uvarím.

"Dobře Yuuki...Musíte se vrátit do nemocnice...nezvládl bych,kdyby se vám něco stalo."

Nevykať! A nie nejdem! Okríknem ho.

"Jakmile ještě jednou uvidím,že zavrávorá-te-š,tak se už ptát nebudu ! Ale dobře...Už bych měl jít domů,nebudu rušit,tak zase zítra."

To teda nie! Poď sem! Budeš dnes tu! Domov máš určite ďaleko a ja sa tu sama nudím ... Poviem mu. Chceš čaj? A žiadne také že ideš domov ... zakazujem! Zasmejem sa.

COOOOŽEEEE ????!!!!
"A-A-A-Ale-Ale to-To-ale to-to-t-to nejde !!!!"

Hmm? Prečo? Spýtam sa zvedavo. Prejdem na terasu a položím na ňu dve šálky z čajom, sadnem si na vankúš a usmejem sa na Kenjiho. Rozpustím si vlasy a pozerám sa na nočnú oblohu.

Zčervenal jsem jak rak.
Co-co-co budu dělat ???
Sedl jsem si kus od ní a díval se taky.
"Pěkná obloha že ?"

Hai ... nádherná ... taká pokojná ... to sa tu nestáva ... cítim sa tak smutná ... neviem prečo ... Poviem a napijem sa čaju, syknem pretože je ešte dosť horúci. Hviezdy sú nádherné ... nie? Usmejem sa na Kenjiho.

Podíval jsem se na ni
"Smutná ?"
Pak jsem se otočil zase na oblohu.
"Ano,to jsou."

Taký divný pocit ... akoby som na niečo alebo na niekoho zabudla ale ja neviem na koho alebo načo ... povedz, než som stratila pamäť teda AK som stratila pamäť ... aká som bola? Ak som bola zlá, čo budem robiť? Spýtam sa ho.