Vstupná brána

First topic message reminder :

...

Využil som zasa rýchlosť jintonu a hlavne nečakané prekvapenie. Pridal som extrémnou rýchlosťou vpred. Moja ľavá ruka ostala na mieste kde som stál a telo sa pohlo vpred. Moje telo bolo v danej rýchlosti voľným okom neviditeľné. Bez jednej ruky som sa ocitol priamo pred Asatom. V druhej ruke som však ešte stále mal rasengan, ktorý som mu zaboril do brucha.

Vykulím oči a to je asi tak vše co zmůžu...Rasengan mi bouchl do břicha a já odmrštěn v dál byl.
Zakašlu a vyplivnu trošku krve "Škoda ruky ne" postavím se na nohy.
"Poslední pokus...." plivnu trošku krve na palec...a přiložím dlaň na zem.
"Kuchiyose no Jutsu" *Puff* trocha kouře a již stojím na hlavě velkého chameleona barvy zelené...."Jdeme na to" chameleon zakoulí očima a otevře tlamu s dlouhým jazykem...vlezu do tlamy a on ji zavře....Najednou chameleon začne pomalu mizet,až po něm není ani stopy.

Dál sleduje souboj když ten ninja zmizi Heh to bude teda zajímavější

"Ruka sa spraví... sme v Kuro, tu je možné všetko." Usmial som sa a potom už len videl ako predomnou môj súper zmizol. Pekné. Aj ja by som teraz rád niečo privolal, ale myslím, že to nepôjde. Naširoko som sa usmial. "Sleduj, nech si kdekoľvek a pochopíš prečo som tu šéf!" Moje telo sa začalo divno mrviť.

Můj přítel chameleon...neviditelný a neslyšitelný se dostal soupeři do zad...zašeptám..."Jako vždy drahý ještěří příteli" usměji se.Mezi zuby si vložím kunai a do každé ruky jeden...."Můžeme" dám signál...chameleon se objeví za zády protivníka a vystřelí jazyk na kterém jsem já...odrazím se...a díky udělené rychlosti od jazyka jsem bleskurychlý...obě paže s kunaii napřáhnu a kunai v zubech obrátím tak,aby špičkou mířil ode mě.
V duchu zařvu "Zdechni!"

V tom momente ako bol už za mnou to moje telo nevydržalo a začalo sa meniť. Keď už letel proti mne malo moje telo už neľudskú štruktúru. Kunai ma síce zasiahol, no už mi to nijako neublížilo. Na mieste už som nestál ja taký ako doteraz.
> Yamata no Jutsu (S)

obrázok:

Odrazím se jako míč od zdi od jeho nového těla "A doprd..." ustupuji....
"To je o hubu.....uznávám jste lepší..." rukou kývnu na chameleona který v oblaku kouře zmizí....
"Zařvat tu opravdu nechci" prohlásím.

Jedna hlava sa skloní až tak, aby bola zarovno s Asatom a otvorí ústa. "Musím, ale priznať, použiť na teba toto, si veľmi dobrý. A som rád, že som do Kuro získal posilu ako si ty." Telo sa začalo meniť späť do ľudskej formy. Až keď som tam zasa stál, bez ruky som sa naširoko usmial. "Prehru si uznal sám, však?" Ale obetoval som ruku... teraz aby som čakal pri kameni, kým mi dorastie...

"Slovo dodržím....ale spíš než podřízeným budu Vašim studentem." zazubím se a mírně se ukloním.
"Za tu ruku se omlouvám..." řeknu.

"Študent." Zaškeril som sa. "V tejto dedine je množstvo techník na ovládnutie. Stačí chcieť." Pozrel som na ruku. "A sú tu aj tajomstvá. Pochopíš, ak ma o týždeň uvidíš s rukou." Naširoko som sa usmial a prešiel k meču na zemi. Zodvihol som ho a dal do puzdra. "Vitaj v Kuro." Pozrel som na neho a rukou mu naznačil, aby vošiel do dediny.

"Heh...nová ruka....no raději se ničemu nebudu divit....vypadal bych jak blbec.." řeknu s úsměvem a následuji nového šéfa.
"A Vaše stráže...tedy naše stráže...by měli lépe ovládat taijutsu....jsou slabí..." vycením zuby.

Smeroval som do dediny. "Myslím, že tamten s ktorým si bojovať ťa veľmi podcenil. Ale áno, mali by viac trénovať." Povedal som pomerne kľudným tónom. "V dedine je množstvo prázdnych domov či bytov, ktoré čakajú na majiteľa. Ak si nejaký vyberieš pokoje za mnou príď, povedz ktorý to je podľa čísla a ja ti dám kľúče." Ako som rozprával prekročili sme bránu dediny.
(Presun)

Jde pryč (přesun)

Maskovaný v dlhom čiernom plášti a klobúku som pomaly vychádzal z dediny. Ničoho som si nevšímal sústredil som sa len na moju nadchádzajúcu misiu. Všetky veci, ktoré ma spojovali s Kurogakure som nechal v dedine zobral som si však ešte nejaké vybavenie. Pomaly som prechádzal ďalej až som zmizol v tme. (Presun)

Pomaly som prešiel bránou do dediny. Mal som menšie problémy so strážami, ale to som nakoniec vyriešil a pokračoval ďalej. (Presun)

Došel jsem k bráně a zadíval jsem se na prostranství kolem vesnice že bych se šel porozhlédnout někam mimo vesnici? zamyslí se

Prišiel som k bráne, kde som zastal. Plášť, ktorý som mal až po členky mi zakrýval celé telo. Kapucňa na ňom, ktorá bola rovnakej hnedej farby ako zvyšok plášťu mi zakrývala hlavu a tvár uvrhovala do tieňu tak, že ju nebolo poznať. Stráže sa na mňa na moment pozreli, no nijako nezasahovali, pretože som odchádzal z dediny a nešiel dnu. Senzor pravdepodobne aj cítil moju chakru a vedel kto som.

Podíval jsem se na osobu a vyletěla trocha písku která začala poletovat kolem maskovaného chlapa.Nepoznal že je to Kurokage.

Stál som maskovaný v tieni pod jedným stromom. Všimol som si prichádzať jedného ninju. To je ten čo sa so mnou pokúšal vtedy bojovať. No potom som si všimol prichádzať aj Takamasu síce bol maskovaný, ale ja som podľa chakry vedel kto to je. Pomaly som prišiel k nemu. Vypadá to, že Takamasa chce chytiť svojho bijuu čo najskôr. Zákerne som sa usmial.

"Môžme vyraziť, zústupca kurokageho je vybavený." Povedal som vetu smerom k Yoshitakovi.

Pozná toho shinobiho s kterým chtěl bojovat a tak se sformuje jeden písečný shuriken a vyletí na něj

Všimol som si letiaceho shurikenu a tak som sa mu ľahko vyhol do strany, shuriken zaletel niekde ďaleko. Nebyť misie tak ho teraz zabijem. "Slaboch sa chce znova ponížiť?" Povedal som na Kenjiho.

Nevím kdo zdrhl jako slaboch odpoví mu a zasměje se

"Odišiel krokom a ty si ma napriek tomu nedokázal trafiť..." Kľudne som odpovedal a ignoroval jeho smiech, ktorý pre mňa nič neznamenal. Potom som prehodil pohľad na Takamasu, ktorý nás len pozoroval.

Kam vůbec jdeš srabe? zeptá se a vůbec to nezní zvědavě